Kúrenie

VÝBER KOTLA

Ako vybrať kotol si môžete zistiť vďaka prehľadnému spracovaniu požiadaviek na jednotlivé zostavy: www.buderus.sk/obrazky/dokument/bud-pomoc-pri-vybere-zostavy.pdf

PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA

Ak riešite nové vykurovanie, mali by ste začať projektom. Projektovú dokumentáciu budete potrebovať pre podanie stavebného povolenia, alebo ohlášky. Všeobecne odporúčame pri väčších úpravách, alebo kompletných rekonštrukciách (pri novostavbách je to samozrejmosť) nechať spracovať projektovú dokumentáciu. U malých jednoduchých bytov v bytovej zástavbe to potrebné nie je.


Projektant spočíta celkové tepelné straty vykurovaného objektu, potrebuje na to informácie o vykurovanom priestore ako napr hrúbka stien az akého sú materiálu (každý materiál má svoj koeficient prestupu tepla), veľkosť okien a druh, ktoré múry sú ochladzované vonkajšou teplotou napr obvodové steny, svetlíky, chodby alebo schodiska, a ktoré sú naopak ohřívané ako napr haly, predsiene umiestnené medzi izbe. Vždy sa vychádza z kubatúry (m 3) vykurovaných priestorov. Štandardne sa počítajú izby na 20 C, chodby, schodiská a pod na 15 C a kúpeľne na 24 C to všetko pri vonkajšej teplote -10 až -15 C podľa lokality.

Ďalej navrhne typ a rozmery telies, ktoré najlepšie vyhovujú danému priestoru, ideálne umiestnenie telesa je pod oknami aby v miestnosti dobre a efektívne prúdil vzduch. Pri strešných oknách je takmer nevyhnutné, aby zdroj tepla bol umiestnený pod oknom, inak hrozí orosenie okien.

Ďalšia dôležitá časť vykonávacieho projektu je dimenzia potrubia a jeho trasa, u dvoutrubkového systému je najväčší dimenzia u zdroja - kotly a naopak najmenší u posledného telesá. Nevhodné sú vrchné rozvody (nad dverami) v prípade že nemožno inak je potrebné umiestniť odvzdušňovacie ventily v najvyššom mieste .

Projekt by mal riešiť aj spôsob oddymenia spalín a pripojenie na zdroj (plyn, elektrika, PB, LTO, tuhé palivá).

Projektová dokumentácia obsahuje technickú správu (opis spôsob vykurovania), výkresy (pôdorys, rezy, situácie, ...) výpis základného materiálu.

Ak rekonštruujete existujúce etážové kúrenie, možno vychádzať zo súčasných hodnôt. Avšak ak sa od doby montáže pôvodného kúrenie zmenila situácia, napríklad výmena okien, zateplenie fasády, strechy, zmeny priečok atď, doporučujeme rovnako nechať spracovať projektovú dokumentáciu. Rezervy pri prepočítavaní výkone telies zvyšujú celkovú cenu a pri väčšom množstve telies sa oplatí nechať si výkonmi spočítať presne.

Základný princíp vykurovania: Kotol sa spaľovaním zdroja (plyn, elektrika, LTO, tuhé palivá), využíva k ohriatiu vykurovacej vody na prevádzkovú teplotu (60-90 C) a potrubím za pomocou čerpadla túto zohriatou vodu dopravuje do vykurovacieho telesa, ktorý odovzdáva tepelnú energiu - sála do miestnosti, voda sa ochladí (odovzdaním tepelnej energie) a vracia sa do kotla.

Vykurovací systém musí byť vybavený bezpečnostnými prvkami:

• ako je expanzná nádoba a poistný ventil, pri ohriatí vody rastie tlak, ktorý vyrovnáva práve expanzná nádoba a poistný ventil otvorí systém, ak presiahne dvojnásobku prevádzkového tlaku (cca 3bar).
• pred kotlom osadiť filter na vykurovaciu vodu, praktické je kotol aj telesá osadiť uzatváracími prvkami, aby pri demontáži (oprave) nebolo nutné vypúšťať celý systém

RADIÁTORY

Spôsobov, ktorým možno dostať teplo do miestnosti je niekoľko

Rozhodnutie je na Vás, ak je kúrenie dobre inštalované, všetky materiály vydržia v rozmedzí cca 20 rokov (oceľ) - 60 rokov (liatinana, meď), životnosť telesa sa skoro lineárnou interpoláciou dá porovnať s cenou.


Vyhrievacie telesá - radiátory pracujú na princípe sálania tepla - závisí na veľkosti sálavej plochy. Telesa sa najlepšie umiestňujú pod okná, má to hneď niekoľko dôvodov - je to najchladnejšie časť miestnosti, okná sa nerosia a pri tomto umiestnení dochádza k prirodzenej cirkulácii vzduchu. Možno umiestniť teleso aj inam, ale musí sa zohľadniť výkon - veľkosti telesa.


Vyhrievacie telesá existujú:

-- článkové radiátory -

Článkové radiátory sú vhodné pre teplovodné ústredné vykurovanie. Ich prednosťou je predovšetkým dlhá životnosť, ktoré dosahujú vďaka robustnej konštrukcii a použitím vhodného materiálu. V porovnaní s inými radiátormi sú vhodnejšie do miest s vysokými požiadavkami na hygienu vďaka ich jednoduchšie čistiteľnosti. Článkové radiátory je možné si zostaviť do požadovaného výkonu i rozmerov.

-- stolové - kompaktné teleso je vyrábané v rôznych rozmeroch (výška od 30cm - 90cm a dĺžky od 40cm - 3m). Tu je výhodou aj dokonalejšia povrchová úprava (teleso je z výroby vybavené kvalitným vypálením práškovym lakom v troch vrstvách), ale aj malý obsah vody (opak liatiny - teleso je rýchlo nahriate).

-- kúpeľňové rebríky - radiátor v tvare rebríka zváraný z oceľových rúrok opatrený rovnakou povrchovou úpravou ako telesá doskové (možno voliť aj iné farby ako biele), ďalej sa vyrábajú v chrómovej úprave a na trhu existujú aj výrobcovia, ktorí rebríky vyrábajú z nerezu. Tieto rebríky sú praktické svojou použiteľnosťou v kúpeľniach na zavesenie a vysušenie uterákov.

-- špeciálne - rôzne dizajnérske špeciality, predsieňové steny kombinované so zrkadlom, telesá ohnuté do oblúka alebo do rohu. Ďalej existujú telesá vyrobené zo špeciálnych materiáloch - hliník, meď, nerez.

KOTOL

Kotol je srdce celého systému. Existujú v širokej škále kvality a vybavenia, všeobecne odporúčame kotly strednej triedy, kde kvalita spracovania a použité technológie sú na vysokej úrovni, a cena sa pohybuje okolo 800, - až 1.000, - Euro bez DPH. Funkcia ako je elektronické zapaľovanie, modulácia výkonu (plynulá regulácia výkonu) a autodiagnostika (kotol sám vyhodnocuje poruchu) by u nového kotla mal byť štandardom.

Kondenzačný kotol pracuje na princípe využitia teploty spalín, kde pri teplote cca 55 C dochádza ku kondenzácii spalín, ktoré ďalej odovzdávajú teplo vykurovacej vode. Výrobcovia určujú v technických podkladoch účinnosť cca 106-109%! - Čo je čistá teória, ale v praxi majú kondenzačné kotly výrazne vyššiu účinnosť ako klasické atmosferické kotly.
Dnes sa ich cena pohybuje o cca 300 - 1.000 Euro a viac s tým že je potreba pripísať ešte nejaké navýšenie na vykurovacie telesá, ktoré by pri použití kondenzačného kotla mala byť väčšia o cca 20%, pretože kondenzačný kotol pracuje optimálne v tepelnom spáde 55 / 45 (vykurovacia voda / vratná voda) klasický kotol sa dnes projektuje na 75/60 predtým dokonca na 90/70 tzn., že radiátor rozpálený na 70 C vyhreje viac, než keď hreje na cca 45 C, preto musí byť väčšia, aby vyhral rovnakú miestnosť.

Značku kotla by ste si mali potvrdiť viacerých zdrojov, závisí na skúsenostiach z prevádzky, každý človek má iné nároky a od vykurovania očakáva diferencovanejší komfort.

Výkon kotla je daný tepelnými stratami vykurovaného priestoru, v prípade kombinovaného kotla (kotol kúri aj ohrieva úžitkovú vodu) je výkon pre ohrev TÚV (teplá úžitková voda) prietokovým spôsobom potreba min. 20kW (lepšie 24kW) a taký výkon stačí na vykúrenie rodinného domčeka.


Ďalšími aspekttami pre výber kotla sú:

I) Rozmery

- Kotly sa vyrábajú v rôznych rozmeroch, ak je málo miesta môže aj rozmer hrať dôležitú úlohu. V prípade zostavy kotla a zásobníka existujú varianty pod sebou tzn. závesný kotol + zásobník stojaci na zemi (stacionárne), alebo kotol aj zásobník závesný vedľa kotla v rovnakom dizajne a samozrejme i vstavaný zásobník vnútri jedného plášťa - väčšia šírka alebo hĺbka.


II) Umiestnenie

- Kotly je možné umiestniť do rôznych výklenkov a komôr, existujú aj kotly zabudovateľné do steny. U rodinných domov býva samostatná technická miestnosť, kde je možné použiť aj stacionárne kotle (liatinový výmenník - dlhšia životnosť) ale aj ľahšie umiestnime zostavu kotol + zásobník. V bytoch je častejšie používaný kombinovaný kotol a umiestnenie odporúčame čo najbližšie k odberným miestam TÚV tzn. v kúpeľni.



Pri umiestnení nad vaňou, musí kotol spĺňať elektrické krytie IP X5D - odolnosť proti striekajúcej vode.

Pri umiestnení kotla typu B (kotol spaľuje vzduch z miestnosti a vyfukuje spaliny do komína) je VŽDY nutné riešiť dostatočnú dodávku vzduchu pri spaľovaní - vetracie otvory, alebo mriežky medzi jednotlivými miestnosťami. U kotla typu C (kotol spaľuje vzduch aj vyfukuje spaliny z vonkajšieho priestoru) nie je potreba riešiť dodávku vzduchu pre kotol do miestnosti kde je umiestnený (je riešené odkouřením spolu s výfukom) tzn., Môžeme kotol "zavrieť do skrine"

Kotol je potreba servisovať, preto nie je vhodné ho umiestňovať niekam ku stropu alebo na zle prístupné miesta. Kotol má svoje ovládanie (väčšinou na spodnej hrane kotla) toto by malo byť umiestnené vo výške očí.


III) Spôsob oddymenia

- U komínovej verzii (spotrebič typu B) je potreba vyvložkovat komín nerezovou vložkou a zabezpečiť dostatok vzduchu pre kotol (nasáva vzduch z miestnosti kde je umiestnený a spaliny prirodzeným ťahom komína odvádza nad strechu. Priemer komína závisí od výkonu kotla (24kW - priemer 130mm) minimálna výška komína je cca 4-5m.

- Druhá možnosť je prevedenie TURBO (spotrebič typu C) - kotol s uzavretou spaľovacou komorou tzn., Je potrebná zostava oddymenia od výrobcu väčšinou sú to koaxiálne rúrky priemeru 60/100 alebo 80/125 (trubka v trubke kde je vnútorný priemer pre výfuk spalín 60 alebo 80 a mezikružím si nasáva čerstvý vzduch na spaľovanie). Existuje aj oddelené oddymenie kedy z kotla vedú dve rúrky o priemere 80mm a jednou trubkou si nasáva vzduch a druhou rúrkou sa vyfukujú spaliny. U prevedení TURBO je výfuk realizovaný za pomoci ventilátora. U koaxiálneho oddymenia je maximálna dĺžka oddymenia 4-6m (u priemeru 80/125 10-cca 17m) a u oddeleného oddymenia až niekoľko desiatok metrov (závisí na výrobcu).

Od polovice roku 2008 nadobudla účinnosť nová vyhláška upravujúce používanie turbo oddymenia. Úprava spočíva v tom, že je obmedzený výkon do 14kW!! pre vyústenie vodorovne do obvodovej steny.

ROZVODY

Rozvody kúrenia by sme mohli prirovnať k žilám, zarastené upchaté rozvody veľmi zle dodávajú teplú vodu radiátorom, ktoré s malým prietokom a nízkou teplotou veľa toho nenarobia.

Ak sú rozvody kúrenia dobre nainštalované tzn. nikde nevznikajú netesnosti (najčastejšie u závitových priechodov) potom nedochádza k častému dopúšťanie čerstvej vody, ktorá je okysličená a len kyslík reaguje s oceľou, ktorá následne hrdzavie, vzniká hrubý vnútorný povrch, na ktorom sa ľahšie usadzuje vodný kameň (pri vyšších teplotách sa aj ľahšie uvoľňuje), trúbka postupne zarastá a kúrenie ako celok prestáva fungovať. Ak je kúrenie tesné a voda z uzavretého systému sa nestráca, potom má aj oceľový rozvod dlhú (30-50 rokov) životnosť.

Medené rozvody majú oveľa hladší vnútorný povrch, kde prakticky nič nehrdzavie ani sa nič neusadzuje (medená rúra je pri výrobe vystavená rôznym chemickým procesom, pri ktorých rúrka "zostarne" a pri použití už nereaguje na žiadne látky, teda nevzniká medenka), vykurovacia voda má oveľa menší odpor a vykurovací systém je ľahšie regulovateľný.

Preto pre rozvody kúrenia najčastejšie používame rúry medené, ktoré spájame pomocou mäkkého kapilárneho spájkovania, výhody tohoto materiálu sú opísané vyššie aj v desatore ale aj v jednoduchosti a rýchlosti montáže, možnosti ľahkého ohýbanie, dlhej životnosti a prijateľnej ceny.

Ďalej je možné použiť rúrky plastové, odporúčame len plasty kúrenárske (rúra je viacvrstvová s kyslíkovou bariérou a je určená pre rozvod kúrenie) neodporúčame používať rúry inštalatérske (výrobca negarantuje vysokú teplotu a jednovrstvová rúrka má mnohonásobne väčšiu rozťažnosť), plastové potrubie sa spája lisovacími alebo kompresnými spojkami (zvieracie krúžky). Nevýhoda kurenárskych plastov - je vysoká cena tvaroviek, ktoré navyše majú veľký diferenciálny odpor.

Ešte možno použiť pre rozvod rúrky oceľové, však materiál nevychádza cenovo o toľko lepšie navyše je potrebné autogen - ďalšie náklady a životnosť oceľových rozvodov je menšia ako u ostatných materiálov.

REGULÁCIA

Ak kotol je srdce systému, potom regulácia je mozog. Vykurovací systém treba regulovať, prináša to podstatné úspory na spotrebe, kotol by mal zabezpečiť teplotu cca 21-23 C v čase keď som doma a nenechať klesnúť teplotu pod cca 18-19 C v noci a keď nie som doma. Ak odchádzam na dlhšiu dobu, môže systém udržiavať na nezamŕzajúcej teplote cca 7 C.


Spôsoby regulácie:

-- Ekvitermická regulácia - umiestnenie snímača vonku na fasáde, kde na regulátore (v kotli alebo samostatná škatuľka) nastavujete pomer vonkajšej teploty a teploty vykurovacej vody. Táto regulácia sa väčšinou inštaluje priamo do kotla, existujú aj samostatné ekvitermické regulácie. Výhodou je rýchlejšia reakcia na ochladenie vonku a nemusíte mať jednu - referenčná miestnosť, podľa ktorej kúri celý systém (dvojgeneračný domček). V prechodných obdobiach (jar, jeseň) má táto regulácia trochu nevýhodu, vylezie slniečko a kotol vypne (vonku teplota stúpne cca 10 -15 C) a v miestnostiach sa ochladí, musíte posunúť bod vykurovacej krivky, aby ste donútili kotol zakúriť, nevýhodou teda je zložitejšia obsluha. Dnes už existujú ekvitermne regulátory, ktoré tieto zložité nastavenia riešia za Vás jednoduchším ovládaním.

-- Priestorová regulácia - umiestnenie vnútorného čidlá v miestnosti, kde priamo nastavujete, akú teplotu chcete mať v danej miestnosti. Priestorové termostaty sú vybavené digitálnym programátorom, kde nastavujete, akú teplotu požadujete a v akom čase ju požadujete. Programátory sú denné aj týždenné, existujú aj termostaty bezdrôtové (nie je potrebné viesť od kotla k termostatu žiadny kábel). Výhoda tejto regulácie je veľmi jednoduchá obsluha aj montáž.

-- Termostatické hlavice - hlavice by mali byť súčasťou každého vykurovacieho systému teda v kombinácii ako s ekvitermickou tak aj s priestorovou reguláciou. Osádzajú sa priamo na vyhrievacie telesá, kde každá hlavica má svoje teplotné čidlo, ktoré reaguje na ochladzovanie a otepľovanie a škrtí alebo otvára ventil (nemusíte k radiátoru chodiť a pri zmenách teplôt meniť nastavenia ventilu) a regulujete každú miestnosť samostatne, hlavice dokáže len přiškrtit prietok teplej vody telesom a tým znížiť teplotu v miestnosti, pridať bohužiaľ nedokáže (viac ako je v referenčnej miestnosti) az toho vyplýva, že priestorový termostat by sme mali umiestňovať do nejobývanější alebo najchladnejšej miestnosti a ostatné miestnosti škrtiť termostatickými hlavicami.

Termostatické hlavice existujú aj elektronicky ovládané, pre tieto hlavice je potrebné ďalšie rozvody elektro ku každému telesu (dnes už existujú aj bezdrôtové technológie-zatiaľ cenovo veľmi drahé) Výhodou je regulácia presné teploty v každej miestnosti pomocou počítača kde záleží už len na programe v počítači, čo všetko si môžete nastaviť.

PODLAHOVÉ KÚRENIE

Podlahové vykurovanie má svoje pre aj proti, všeobecne odporúčame kombinovať podlahové a radiátorové vykurovanie. Vhodné je najmä v kúpeľniach, chodbách, kuchyniach, a priestoroch kde je problém s umiestnením radiátora. Nevýhodou je dlhá doba náhřevu, zotrvačnosť a veľké množstvo vody, preto je vhodné kombinovať podlahové vykurovanie s radiátormi, ktoré naopak veľmi rýchlo reagujú na zapnutie zdroja.

Podlahový rozvod pracuje v nižšom tepelnom spáde (cca 40/30) ako radiátorový okruh, z týchto dôvodov je pri kombinácii vždy potrebné riešiť miešanie, alebo termoreguláciu podlahového rozvodov. U väčších plôch sa osádzajú rozdeľovače, do ktorého sú jednotlivé slučky zapojené a u rozdeľovača je nainštalovaná zmiešavacie sada s čerpadlom, ktorá má na starosti udržiavanie nižšiej teploty pre podlahový okruh. Pre menšie plochy (kúpeľňa, WC) a pre menšie množstvo slučiek (do 3 slučiek) možno použiť len termoregulačný ventil, cez ktorý sa slučka zapojí na radiátorový okruh a ventil kontroluje teplotu v podlahovej slučke na nižšej teplote.

Pre celý podlahový systém je vhodné použiť kotol kondenzačný, pretože pracuje v nízkom tepelnom spáde, čo vyhovuje i podlahovému vykurovaniu.

Po skúsenostiach s niekoľkými značkami sme sa ustálili u systému Gabotherm. Princíp montáže je prakticky vždy rovnaký (u všetkých značiek) najprv sa musí dorovnať podlahový povrch (najlepšie plným podlahovým polystyrénom) do optimálnej výšky. Následne sa položí systémová doska s výstupkami (u systému Gabotherm je systémová doska potiahnutá čiernou fóliou, ktorá je oveľa odolnejší proti mechanickému poškodeniu a navyše slúži aj ako zvuková a hydro izolácie. Navyše sa dosky skladajú cez seba - "viažu sa") a nakoniec sa rozvinie do systémovej dosky zrolovaná plastová rúrka (až 300m v kuse) a zapojí sa do rozdeľovača. Pred betonážou je potreba po obvode jednotlivých slučiek nainštalovať dilatačný pás a v prípade že sa neuplatňuje špeciálny betón pre podlahové vykurovanie (anhydrid) musí sa do betónu pridať zmäkčovadlo, ktoré umožní betónu tepelnú rozťažnosť - pri nahrievaní a ochladzovaní kúrenia v podlahe. Na záver už len betonáž a podlahová krytina, kde dnes už neplatí skoro žiadne obmedzenie v materiáloch, ktoré možno na podlahové kúrenie použiť.
 

Prvý náhrev podlahového kúrenia MUSÍ nastať postupne. Začíname na 25 C a každý deň sa pridáva cca 5 C až do cca 40 C.

ZDROJ

Vybrať zdroj je základným posúdením možností danej lokality a finančných možností. Všeobecne definovať, ktoré vykurovacie médium je pre vykurovanie najvhodnejšie nie je tak jednoduché, optimálne je kombinovať jednotlivé zdroje a spojiť tak výhody každého z nich.

Stručný prehľad:

PLYN
+ Ekologické palivo
+ Relatívne vysoká dostupnosť
+ Komfort užívania
- Vysoká cena plynu
- Obmedzené zásoby


ELEKTRINA
+ Eliminácia emisií pri vykurovaní
+ Dobrá dostupnosť
+ Komfort užívania
- Vysoká cena elektrickej energie
- U přímotopů horšie akumulácie tepla


TUHÉ PALIVÁ
+ Nízke náklady na prevádzku
- Nutnosť pravidelne dopĺňať palivo
- Nároky na uskladnenie paliva
- Vplyv na životné prostredie (ekologická daň)


TEPELNÉ ČERPADLO / SOLÁRNE PANELY
+ Zníženie nákladov na vykurovanie
+ Návratnosť investície
- Vyššie obstarávacie náklady
- Potrebný druhý zdroj tepla


REKUPERÁCIA ( zariadenie pre vetranie s minimálnym únikom tepla )
+ Zníženie nákladov na vykurovanie
+ Čistenie vzduchu privádzaného do miestnosti
- Relatívne vyššia cena
- V niektorých prípadoch náročná montáž